Hitler a Bloch: pekný vzťah Nemca a Žida

Autor: Miroslav Mrázik | 22.11.2016 o 7:41 | Karma článku: 2,18 | Prečítané:  208x

Adolf Hitler predstavuje jeden z najkomplikovanejších  osudov, akému kedy jednotlivec a s ním aj celé ľudstvo čelilo. Génius a psychopat. Umelec a vizionár. Čudák a samotár. Antisemita, no s citovou slabosťou pre Žida Blocha.

Bol to Hitler, kto nazval Žida Blocha “Edeljude”, teda v nemčine čosi ako vznešený Žid; nemčina používa “edel” v zložených slovách vtedy, keď chce čosi povýšiť o mnohé rády vyššie; krásny príklad je obyčajný kameň, teda stein: ak pred neho dáte slovko “edel”, teda stvoríte Edelstein, máte z kameňa hneď priamo drahokam. Ak teda Hitlerovi pri spomienke na Blocha v hlave vytrysklo spojenie Edeljude, mnohému, kto má schopnosť Hitlerovi a jeho geniálnemu mozgu spojenému s psychopatickou povahou trochu porozumieť, to naznačí, že mal Žida Blocha zrejme rád a že si ho vážil. Treba však priznať, že Hitlerov pozitívny vzťah k rakúskemu, nemeckému či európskemu židovstvu Blochom začal a Blochom viac-menej končil. A nebol by to samozrejme Hitler, aby myšlienku nerozvinul smerom, ktorý vyhovoval jemu a len jemu; teda ak nazval Blocha vznešeným židom, zároveň dodal, že ak by všetci židia boli ako on (myslel Blocha, nie seba), nebolo by antisemitizmu. Polievočka bola prihriata a prichutená tým, čo Hitlerovi chutilo: Židia si za všetko môžu sami, ak by sa k ostatným správali ako ľudia k ľuďom, tak aj ostatní by sa k nim ako k ľuďom chovali. No Hitler v tomto určite nebol sám; vtedajší rozšírený obraz Žida – akokoľvek zjednodušený a zovšeobecnený – ako nenásytného hrabivca, ktorý nikdy nezaváha, ak má možnosť pri vidine zisku niekomu ublížiť, niekoho udať, či sa proti niekomu spojiť, bola prezentnou strunou v mnohom človeku tej doby, na ktorú udierali početní z vtedajších politikov; no bol to až Hitler, kto slovom vydal tón tak silný, že antisemitské struny v desatine obyvateľstva začali rezonovať spôsobom, ktorý ako žiadna iná vibrácia zmenil Európu.

    Kto bol Adolf Hitler, vie – alebo si myslí, že vie – temer každý z nás; ale kto bol vlastne Bloch? Aby som to nenaťahoval, tak len stručne: menom Eduard, narodený v Hlubokej nad Vltavou v dnešnom Česku nejakých sedemnásť rokov pred Hitlerom, vyštudovaný lekár, majúci prax v hornorakúskom Linci. Jedna z najväčších zaujímavostí spojená s Blochom: bol zrejme jediný Žid v Hitlerom milovanom Linci a možno aj Rakúsku, ktorý bol po anšluse pod priamou ochranou gestapa. Nebola to však ľudskosť tajnej štátnej polície; bol to len snaživý gestapo-preklad vyjadrení Adolfa Hitlera, z ktorých pre gestapo vyplynulo, že na Blocha a jeho rodinu, aj keď plne spadá pod jurisdikciu Norimberských rasových zákonov, si zrejme vodca želá nahliadať a správať sa k nej tak, akoby temer patrila k árijskej rase. Takže Blochovcom sa naozaj nič vážne, ak za vážne považujeme čosi životohrozujúce, nestalo; temer na všetko, aspoň zo začiatku, mali výnimky: nemuseli sa vizualizovať ako Židia, Bloch mohol naďalej liečiť, síce len Židov, ale predsa; ak iní Židia mali sťažený prístup k potravinovým prídelom, Blochovci nakupovali ako Árijci, ak iní Židia museli opustiť mesto, Blochovci mohli ešte zostať etc., etc., etc. Blochovci to mali naozaj dobré, ale k ideálu, už vzhľadom na dobu, to malo nesmierne ďaleko – takže nakoniec sa aj Eduard Bloch, už pred sedemdesiatkou, vysťahúva do USA; nasleduje rodinu, ktorá odišla už pred ním. Z Ríše odchádza v roku 1940, zomiera tesne po skončení vojny.

    Čo vlastne spôsobilo ľudskú či citovú fascináciu Adolfa Hitlera Eduardom Blochom? Ako to už aj pri mužoch s mozgom génia a osobnosťou psychopata chodí, bola to jeho mamička (celý život Hitler nosil jej fotku v náprsnej taške). Prosto mamičku Hitler ľúbil, ale to koniec-koncov my všetci, aj keď sa k nim ako synovia správame často ako úplní idioti, ale našťastie pre nás mamičky vedia odpúšťať ako už nik iný z materiálneho sveta. No a bola to práve jeho mamička, ktorá ho natrvalo napojila na Blocha. Ako už bolo spomenuté vyššie, Bloch bol linecký lekár, pracovitý, obetavý, empatický a bol rodinným lekárom mnohých miestnych, medziiným aj Hitlerovcov. No a tak práve Blochovi pripadla úloha starať sa o Hitlerovu mamičku Kláru, keď bola liečená na rakovinu. Liečili ju presne v súlade s vtedy uplatňovanými postupmi, nakoniec však zomrela, keď mal Adolf asi osemnásť rokov. Hitler veľmi oceňoval Blochovu starostlivosť a obetavosť, s ktorou sa staral o chorú a neskôr o umierajúcu a ako spomína Bloch, keď sa pár dní po pohrebe mladý Hitler prišiel poďakovať Blochovi do ordinácie za všetko, čo pre nich urobil, záverečné slová, sprevádzané vtedy obvyklým úklonom nielen hlavy, ale celého trupu, zneli: “Navždy Vám zostanem vďačný, pán doktor”. A Hitlerovi treba uznať, že slovo držal. No najznámejšia je aj tak iná Blochova spomienka: pripomína si v nej, ako prišiel k smrteľnej posteli zomrelej a našiel pri nej sedieť Adolfa. Parafrázované Blochove slová o tom, čo videl a ako mu to celé zostalo v pamäti, boli, že ako lekár bol svedkom stoviek takýchto scén; no v žiadnych iných očiach za tie desiatky rokov nevidel ten smútok a to zúfalstvo, aké zhliadol v očiach vtedy osemnásťročného Hitlera. Zrejme táto spomienka spôsobila, že Bloch aj v roku 1941, už v USA, priznal, že aj teraz na Hitlera myslí viac ako na smutného chlapca než na muža, ktorý ublížil svetu.

    Záver: keď nič iné, dozvedeli sme sa dve veci: Hitler bol schopný hlbokého a úprimného citu minimálne k dvom ľuďom tohto sveta: k svojej mamičke a k sebe samému (úprimne, od génia a zároveň psychopata sa asi realisticky viac čakať nedá; ľudia ako Hitler ešte vedia ľúbiť tretiu skupinu, svoje deti, ale Hitler oficiálne zomrel bezdetný). Druhá poodhalená vec spočíva v skutočnosti, že Hitler zrejme nebol patologický antisemita; patologická verzia antisemitu nenávidí a za odporného považuje či si zhnusuje každého Žida či žida; žiadne výnimky nie sú. Ako sme ukázali, pri Hitlerovi bola aspoň tá jedna, no možno niekto namietne, že to bola práve tá, ktorá len potvrdzuje pravidlo. No ale to vôbec nevadí, pretože nám prioritne nešlo o Hitlera, ale opäť len o fascinujúci svet geniality.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale nebolo to zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

KOMENTÁRE

Menej rande, alkoholu aj sexu. Súčasná doba predlžuje dospievanie

Vek 25 rokov je akoby 18 z minulosti.


Už ste čítali?