Vrátime Bratislave synagógu?

Autor: Miroslav Mrázik | 15.3.2016 o 18:01 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  266x

Mnohým sa chce spievať: vy-hrň-me-si-ru-ká-vy, ale asi realistickejšie bude trochu stlmiť staviteľa v nás, lebo jednoduché to určite nebude

Možno ste zaregistrovali správu, že nie tak dávno vznikla iniciatíva s cieľom vrátiť Bratislave minulým režimom zbúranú neologickú synagógu, ktorá desaťročia stála v blízkosti Dómu Sv. Martina a ktorá údajne musela, hoci v skutočnosti nemusela, ustúpiť významnej stavbe, a to Mostu SNP. Správna rada iniciatívy ubezpečuje, že nepôjde o liturgické miesto Židov.

Práve viacnásobne opakované tvrdenie, že nepôjde o liturgické miesto Židov, ma dosť prekvapilo; nie celkom chápem, čo by mohlo byť desivého na tom, ak by išlo aj o miesto liturgické, či už pre bratislavských, ale aj ostatných  Židov; neviem, koľko je v našom meste synagóg, ja poznám len tú na Heydukovej, a možno sú ešte na viacerých  miestach modlitebne, ale pre bratislavských Židov by to určite znamenalo spestrenie a iste aj významnú citovú satisfakciu, no a my, bratislavskí katolíci by sme iste prežili skutočnosť, že v blízkosti tak nádherného chrámu, akým Dóm nepochybne je, znovu stojí hoci aj liturgické miesto židovstva, ktoré Dómu krásu neuberá a pritom skrášľuje poddómie.

 Predsedom správnej rady je herec Andrej Hryc – myslím, že dobrá voľba: koniec-koncov, kto iný má rozbehnúť znovuoživenie synagógy, ak nie organizačne zdatný etnický Žid. A Andrej Hryc je naozaj výrazným reprezentantom etnického židovstva: jeho konfesiu nepoznám, možno je rímsky katolík ako ja, možno ateista, možno luterán, veď je to vlastne jedno. Pán Hryc je pre mňa  zaujímavý napríklad tým, že keď mal tridsať, tak splýval s davom, no ako starne, je jeho etnicita čoraz výraznejšia, čo myslím v dobrom slova zmysle; trochu odbočím, len rýchlo spomeniem, že medzi ženami, a zostanem naďalej v hereckej komunite, je takýmto výrazným príkladom pani Kamila Magálová: jej tvár nadobúda nezameniteľný etnicko-židovský kolorit práve v prežívanej životnej jeseni. Vrátim sa však k pánovi Hrycovi: ten sa celej veci ujal, mnohým je to sympatické, i keď iných to zneisťuje, ale tak to už pri podobných naozaj veľkých projektoch chodí. Nuž, prajme mu teda zdar a silu, lebo behačiek a iných starostí s tým bude iste neúrekom.

Ako katolík z pochopiteľných dôvodov najväčšie zaľúbenie nachádzam v katolíckych chrámoch; nijako mi to však neprekáža prejaviť úprimný obdiv a úctu aj chrámom iných konfesií vrátane synagóg a mešít. V mešite som bol len raz, ako mladý chalan v Alžírsku, vzal ma tam môj miestny kamarát a pamätám sa, že sa šiel opýtať starších, či ma smie voviesť do chrámu – starší nič proti tomu nemali, vyzul som sa teda a vstúpil; priznám sa, na túto moju návštevu mešity veľmi rád spomínam, rovnako ako aj na milých a priateľských moslimov. V synagóge som bol tiež, ale len v takej, ktorá bola už len kultúrnym stánkom; ako pôvodom  Trnavčan som bol v tej trnavskej, kde sa konajú výstavy.

Z vyššie uvedeného ja jasné, že podporujem túto myšlienku, a nemusí ísť len o kultúrny stánok či memoriál. Dôvod je jasný: ako mnohí iní aj ja verím, že všetky problémy sú len dôsledkom vytvorenej nerovnováhy; ak zbúraním synagógy ktosi túto nerovnováhu vytvoril, a my máme teraz jej znovupostavením príležitosť vrátiť veci balans, urobme to. Nemôžem však súhlasiť s myšlienkou, že v prípade Židov ide o zaniknuvšiu komunitu; súhlasiť sa dá, ak hovoríme o komunite židov ako vierovyznania; komunita Židov ako etnika však v žiadnom prípade nezaniká, naopak: aj na Slovensku je početná, prosperujúca a vplyvná. Nie je síce tak masívna ako tá etnických Maďarov či etnických Rómov, ale tých dvestotisíc  členov považujem na území Slovenska za minimum. Opakujem: hovorím o etnicite, teda neriešim ich konfesiu: môžu byť už dávno katolíci, luteráni, ateisti či ktokoľvek podľa výberu. Túto početnú komunitu etnických Židov na Slovensku mnohí z nás považujú za dobrú zvesť –  netvrdím, že takou je nutne pre každého: téma vzťahu Slováka k Židovi a naopak patrí stále k tým najcitlivejším.

Vyslovujem nádej, že ak sa nám tému vzťahu Slováka k Židovi a naopak podarí znecitlivieť, teda urobiť ju viac-menej štandardnou, nevyvolávajúcou neprimerané emócie, úškrny či obracanie sa chrbtom, nebudeme síce zďaleka v cieli, no určite o krok bližšie. A ako sme počuli pred temer päťdesiatimi rokmi z Mesiaca, malý krôčik pre človeka môže byť tým veľkým pre ľudstvo – i keď tu som sa už asi dostal do prešu prílišného optimizmu a najlepšie urobím, keď dám bodku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?